Kto sme

33 rokov, vyštudovala PdF Uk v Bratislave odbor sociálna práca. V rokoch 2000-2003 pracovala ako projektová manažérka programu PHARE pre rozvoj národnostných menšín v implementačnej agentúre NPOA. Má skúsenosti s riadením projektov, monitorovaním a evaluáciou programov PHARE. Viedla vzdelávací program zameraný na vzdelávanie rómskych lídrov a komunitných pracovníkov v Prešovskom kraji a vzdelávanie pracovníkov NÚP a VÚC v oblasti administrovania a hodnotenia projektov v predvstupových fondoch. Má niekoľkoročné skúsenosti s vypracovaním projektov na kľúč.v Roku 2003 založila OZ PRO DONUM, ktoré poskytuje profesionálne vzdelávacie a konzultačné služby v oblasti firemnej filantropie. Je autorkou niekoľkých projektov vrátane programu DIVÉ MAKY. 

Vyštudovala som PdF UK v Bratislave odbor sociálna práca. V rokoch 2003-2005 som pracovala v Slovenskej Humanitnej rade na projekte sociálnej asistencie pre utečencov v rámci projektu financovaného zo zdrojov UNHCR. Po rozhodnutí opustiť prostredie terénu som pár mesiacov pracovala v ziskovom sektore, ale práca ma nenapĺňala a tak som sa rozhodla vrátiť späť do tretieho sektora. V septembri 2005, po oslovení Vladislavou Dolníkovou, som začala pracovať v PRO DONUM najskôr ako koordinátorka programu Divé maky, o rok neskôr ako riaditeľka. Na jeseň v roku 2008 som spolu s Vladislavou Dolníkovou a Martinom Krajčím založila občianske združenie Divé maky, kde zároveň pôsobím ako správkyňa.

Právnické vzdelanie som získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde som svoje štúdium ukončil v roku 1998. Po absolvovaní štúdia na VŠ som poskytoval právne služby v bankovom sektore. Advokátske skúšky som úspešne absolvoval v roku 2003 a od začiatku roku 2004 som zapísaný ako advokát v zozname Slovenskej advokátskej komory. V súčasnosti aktívne vykonávam advokátsku prax. Pre odbornú spoluprácu a právne poradenstvo v oblasti filantropie resp. tretieho sektora ma získala Vladka Dolníková začiatkom roku 2006. Oslovila ma vtedy s ponukou spolupráce a odbornej podpory pre rodiaci sa program Divé Maky, myšlienka ma zaujala a tak som súhlasil. Od úplného začiatku som tak stál pri tvorbe a vzniku základného právneho rámca a všetkých právnych dokumentov tvoriacich nevyhnutný a stabilný pilier tvorby a podpory realizácie a implementácie programu DIVÉ MAKY v praxi. V tejto odbornej podpore pre program a občianske združenie pokračujem aj naďalej. Spoluzakladal som občianske združenie Divé Maky ako samostatný právny subjekt zameraný na inštitucionálnu podporu realizácie samotného programu Divé Maky. Som členom tohto občianskeho združenia a zároveň odborne zabezpečujem a kontrolujem jeho činnosť ako člen jeho orgánu – správnej rady.

Práca vždy bola pre mňa istým spôsobom aj mojím životom, a aby som ho mohla žiť tak ako sa má, musí ma aj baviť. Preto som sa hneď po skončení strednej školy začala „hľadať“ a prešla som rôznymi zamestnaniami, až pokým sa mi nezapáčila práca v reklamnej brandži. Agentúra Publicis Knut pre mňa bola začiatkom aj neoceniteľnou skúsenosťou, kde som sa priučila nielen práci s neziskovým sektorom, ale najmä všetkému, čo k práci v reklame patrí. Svoje skúsenosti som si chcela doplniť aj poznatkami o marketingu a komunikácii, preto som popri práci vyštudovala marketingovú komunikáciu na vysokej škole. Moja cesta svetom reklamy a zároveň tretím sektorom pokračovala v agentúre Soria & Grey, v ktorej bola mojim najväčším klientom Liga proti rakovine. Tým sa moje vedomosti chtiac – nechtiac opäť rozšírili aj o skúsenosti z tretieho sektora. Kampane s kvietkom narcisu boli z roka na rok úspešnejšie a ja som sa začala na reklamu pozerať nielen z komerčného hľadiska. Kariéru v tejto zaujímavej brandži som nakoniec dovŕšila v agentúre Vaculik Advertising. Portfólio klientov som mala naozaj pestré. Od spoločností produkujúcich syrové a mäsové výrobky, automobilový priemysel, až po výstavníctvo, či kozmetiku. Asi to bol osud, keď sa mi opäť podarilo spolupodieľať sa svojou prácou aj na charitatívnych projektoch AVON proti rakovine prsníka, navyše v spolupráci s Ligou proti rakovine. Milujem kreativitu a prácu, ktorá je každý deň iná a plná neočakávaných udalostí, no po rokoch práce v tejto prudko komerčnej sfére ma začal viac zaujímať dôležitejší pohľad na vykonanú prácu. Preto, keď som začala uvažovať o zmene zamestnania a náhodou mi do nosa cvrnkla ponuka z Divých makov, neváhala som ani chvíľu. O poslaní a projektoch Divých makov som mala veľa informácií, pretože Vaculik Advertising je reklamná agentúra, ktorej sú klientom. A tak som si povedala, že konečne by som vo svojej práci mohla využiť nielen skúsenosti z marketingu, reklamy, či komunikácie, ale hlavne dať do toho kus seba a posunúť sa vpred aj tým, že moja práca bude mať hlbší zmysel. Je to neopísateľný pocit, keď vidíte za sebou výsledky v podobe posunu detí z Divých makov - o to viac, keď viete, že ste k tomu mohli osobne prispieť. Verím, že moja práca nie je osobnostným a pracovným posunom len pre mňa, ale aj pre program Divé maky a všetky jeho talenty!

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského som vyštudovala dvoj odbor Marketingová komunikácia Andragogika. Pracovné skúsenosti som začala získavať už počas štúdia, kedy som pomáhala pri vzniku neziskovej organizácie Liga za Duševné zdravie v reklamnej agentúre Publicis Knut. Roky štúdia som si predĺžila po ukončení VŠ absolvovaním školy so zameraním na Bussiness Administration v Austrálii. Po návrate som získala ďalšie pracovné skúsenosti v ČSOB a ST NICOLAUS – trade, kde som pracovala na marketingovom oddelení. Obe pozície mi dali veľa pracovných skúseností a vedomostí. Mojou veľkou záľubou je cestovanie, ktoré ma obohacuje o poznania rôznych krajín, ľudí, kultúry a prírody. Nedávno som sa vrátila z Indie, kam ma zlákali najmä hory, ale po určitom čase som podľahla aj krásam indickej kultúry, múdrosti budhistického náboženstva a milej povahe domácich obyvateľov. Tu som aj prišla do styku s deťmi a ich vzdelávaním čo ma posunulo na odlišnú cestu a podporilo moju hodnotovú orientáciu. Po návrate som si začala hľadať prácu v neziskovej oblasti. Na moje veľké šťastie Divé maky akurát potrebovali posilu, a tak som ani chvíľku neváhala a pracovnú ponuku som okamžite prijala. Je to výborný pocit chodiť do práce keď v nej vidíte zmysel a keď vás baví. A keď sa pozriem do tých hnedých hlbokých očí našich detí z Divých makov a vidím ako sa im darí, vždy ma to naplní veľkou spokojnosťou. 

Vyštudovala som hudobno-dramatický odbor s pedagogickým minimom na Strednej umeleckej škole v Košiciach a neskôr som študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Momentálne externe študujem na Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety na detašovanom pracovisku v Michalovciach a som študentkou posledného ročníka. Absolvovala som jazykovú skúšku z rómskeho jazyka v Prahe ako jedna z piatich ľudí na Slovensku a v Čechách. Pracujem na Strednej umeleckej škole v Košiciach ako pedagóg rómskeho jazyka a rómskych reálií. Veľmi ma oslovil program Divé maky a som rada, že môžem byť súčasťou tejto vynikajúcej myšlienky. Pracujem s mladými, veľmi talentovanými ľuďmi a vidím, ako veľmi chcú byť úspešní v tom, čo robia, aj napriek tomu, že im to ich finančná situácia veľmi nedovoľuje. Som šťastná, že im v tom môžem aspoň trochu pomôcť práve prostredníctvom Divých makov.

Na Prešovskej univerzite v Prešove som vyštudoval učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov so zameraním na náboženstvo a etickú výchovu. V poslednom roku štúdia som pracoval pre občianske združenie Oblík Východ ako koordinátor voľnočasových a vzdelávacích aktivít a spolupracoval som aj pri organizovaní kultúrnych podujatí a školení pre marginalizované skupiny. Po doštudovaní som krátko pôsobil ako asistent učiteľa a neskôr ako učiteľ na základných a stredných školách vo Vranove nad Topľou. Rómom som sa začal intenzívne venovať od roku 2005 v Centre pre pastoráciu Rómov v Čičave, kde pôsobím aj v súčasnosti. Zároveň som pracoval pre medzinárodnú organizáciu ETP Slovensko so sídlom v Košiciach ako terénny sociálny pracovník vo viacerých osadách vranovského regiónu. Moja práca zastrešovala štyri oblasti: sociálnu, právnu, humanitárnu a zdravotnú pomoc. Od roku 2008 som pracoval ako komunitný pracovník zdravotnej výchovy na programe Podpora zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku na roky 2009-2015 vo vranovskom okrese. Od roku 2008 som regionálnym tútorom programu Divé Maky vo vranovskom regióne.

Vyštudovala som učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov v kombinácii Slovenský jazyk a literatúra – Matematika na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2007 pracujem v Ponikách na Základnej škole s materskou školou ako asistentka učiteľa pre slaboprospievajúcich rómskych žiakov, v súčasnosti aj ako učiteľka matematiky a triedna učiteľka v piatom ročníku. Okrem iných aktivít v škole vediem krúžok pre rómskych žiakov Dejiny a kultúra Rómov. Popri iných činnostiach sa venujeme aktualitám, ktoré deti čerpajú z rómskych novín Romano nevo ľil. Prostredníctvom nich sme sa dozvedeli aj o Divých makoch, a tak sme sa pokúsili niektoré talentované deti do programu zapojiť. Pri jednotlivých konkurzoch som spoznala ľudí, ktorí Divé maky vedú. Priateľské a srdečné vzťahy s nimi ma veľmi potešili a obohacujú ma dodnes. Dúfam, že to tak bude i naďalej, keďže v prostredí, v ktorom žije rómska kultúra a rozvíja sa temperament talentovaných rómskych detí, sa cítim veľmi príjemne.

Som učiteľkou na Základnej škole s materskou školou v Gaboltove, kde pracujem už piaty rok. Vyučujem slovenský jazyk a literatúru. V roku 1999 ukončila Bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, v roku 2006 si na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici rozšírila svoju aprobáciu o predmet Slovenský jazyk a literatúra. Venujem sa najmä zážitkovému vyučovaniu svojho predmetu a snažím sa svojim žiakom ponúknuť aj niečo naviac a zatraktívniť pre nich hodiny tak, aby mohli naplno využiť svoju kreativitu a fantáziu. Vďaka tomu sa mi v školskom roku 2008/2009 podarilo vydať knihu, ktorú napísali moji žiaci v rámci tvorivého písania. Kniha má názov Naša prvá kniha. Okrem učiteľskej činnosti pôsobím aj ako umelecká vedúca folklórnej skupiny GIPSY GABČA, ktorú navštevujú aj dve deti z Divých makov.

Som rodákom z Prešova, kde som strávil celé detstvo. Po ukončení vysokoškolského štúdia som spolu s manželkou, tiež učiteľkou, odišiel učiť „ za trest“, pretože som poberal krajské štipendium, do obce Lesíček. Tu som začal spoznávať rómske deti, rodičov, zvyky a obyčaje. Spočiatku veľmi opatrne – to viete, bol som chlapec z mesta, mal som predsudky... Lesíček bola škola, ktorá mi dala do života veľmi veľa. Naučil som sa spoznávať rómske ľudové piesne, zvyky a obyčaje. Po desiatich rokoch sme spolu s manželkou a troma deťmi odišli bližšie k Prešovu, do dedinky Abranovce. Iná „fajta“ ľudí. Nový začiatok. V práci s rómskymi deťmi som pokračoval aj tu. Podchytil som ich temperament, chuť tancovať a spievať, a využil som aj svoju lásku k prekrásnym a clivým cigánskym piesňam. V rokoch 1988-1989 a 1997- 2002 som pôsobil ako učiteľ aj Budapešti a na slovenskej škole v Užhorode na Ukrajine. Po príchode domov som založil školský súbor s rómskymi deťmi, s ktorým sme povyhrávali prvé a druhé miesta v súťaži Supertrieda v rámci Slovenska. O talente mojich rómskych žiakov sa mohli presvedčiť aj televízni diváci na Markíze či v Slovenskej televízii. V školskom roku 2008/2009 ma rómski žiaci, ktorých som učil, prihlásili do súťaže Zlatý Amos. Poviedka v ktorej má opísali, získala cenu novinárov Amos press a spolu s deťmi a programom, ktorý som pripravil, som sa dostal až do finále medzi štyroch najpopulárnejších učiteľov na Slovensku.

Vyštudoval som odbor Kvalita produkcie a bezpečnosť technických systémov na Technickej fakulte. Po ukončení štúdia som pracoval na Katedre výrobnej techniky rovnakej univerzity ako doktorand. Už počas tohto štúdia som nadobudol určité skúsenosti s prácou ľuďmi. Tie využívam a prehlbujem počas zamestnania na obecnom úrade, kde pôsobím doteraz ako Terénny sociálny pracovník. V roku 2005 som bol zakladateľom občianskeho združenia Oblík Východ, kde sa pravidelne venujem rómskej komunite, prevažne rómskym deťom a mládeži. V občianskom združení pôsobím ako komunitný pracovník a svojim klientom poskytujem všeobecné poradenstvo, vediem PEER skupinu a následne organizujem letné aktivity s deťmi a mládežou. Od roku 2009 pôsobím aj ako regionálny tútor v Divých makoch v okrese Vranov.

Aj keď som po štúdiu na strednej škole vyskúšala rôzne zamestnania, mojim snom bolo učiť. A to sa mi podarilo, až neskôr, keď som už mala deti, vďaka duchovnému otcovi, ktorý učil moju dcéru. Na Teologickej fakulte UK som vyštudovala aprobáciu Náboženská výchova – Etická výchova. Nestačilo mi to, a tak som vyštudovala môj obľúbený predmet – dejepis, a neskôr aj Fakultu špeciálnej pedagogiky UK. Už šestnásť rokov pracujem v Základnej škole v Závadke nad Hronom. Svoje povolanie mám veľmi rada a nevymenila by som ho za nijaké iné. Svojich žiakov učím, že sny treba mať, a hoci sa zdajú nedosiahnuteľné, treba sa zobudiť a vytrvalo kráčať za ich naplnením. A prečo Divé maky? Moja trieda je plná šikovných mladých ľudí. Medzi nimi jedno z predných miest patrí Svetlanke. Je to výborná žiačka, talentovaná poetka a ani jej výtvarný a spevácky talent nie sú zanedbateľné. Okrem toho má ešte niečo, čo ju robí výnimočnou Rómkou. Je veľmi svedomitá, cieľavedomá a má veľké šťastie, že ju podporuje jej úžasná rodina. Ďaľším žiakom zapojeným do projektu je Miško, ktorý do vienka dostal mimoriadny výtvarný talent, no kamaráti sa aj s futbalovou loptou, basovou gitarou a bicími. Keď máte pri sebe také úžasné deti, radi pre ne urobíte takú malú službičku ako je vypísanie prihlášky a napísanie posudku. Ostatné je už v ich rukách. Nedelím ľudí podľa farby, rada roztvorím náruč, pohladím, či vyslovím uznanie šikovným, nech sú akejkoľvek rasy. Ak neponúkneme šancu tým najlepším, najusilovnejším, ak im nedovolíme prežiť príbeh Popolušky či Popolvára, nič sa nezmení. Naopak, zabijeme v nich túžbu vymaniť sa zo stereotypov ich etnika. Divé maky sú krásne kvety, z ktorých šľachtením vznikli kvety ozdobujúce kráľovské záhrady. Vyšľachtiť ich trvalo mnoho rokov, no mravenčia práca záhradníkov sa vyplatila. Ak sme teda mali trpezlivosť s kvetmi, dajme šancu aj deťom – Divým makom.

Študovala som na Dievčenskej odbornej škole obchod a podnikanie a neskôr som ukončila Univerzitu Konštantína Filozofa, odbor sociálna práca so zameraním na rómske komunity. Momentálne som na materskej dovolenke. Pracovala som ako rómsky asistent mediačného a probačného úradníka na okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Od roku 1997 som pracovala ako dobrovoľníčka v mimovládnej organizácií KVOZ – Láčho drom, kde som viedla voľnočasové aktivity pre deti a mládež. Absolvovala som rozličné kurzy, napríklad Vedenie účtovníctva pre MVO, alebo Kurz rómskeho asistenta, po ktorom som sa zamestnala na Základnej škole v Pečovskej Novej Vsi. Zároveň pracujem na polovičný úväzok v komunitnom centre, kde sa starám o vedenie účtovníctva, terénnu a sociálnu prácu s rómskou komunitou, predškolskú výchovu, organizovanie a vedenie voľnočasových aktivít pre deti, vedenie kurzu varenia, organizovanie a lektorovanie seminárov pre dospievajúcu mládež v oblasti sexuálnej a zdravotnej výchovy a rodinnej výchovy, doučovanie žiakov základnej školy a prípravu žiakov uchádzajúcich sa o stredoškolské štúdium. V roku 2004 som riadila a viedla činnosť komunitného centra v Šimonovciach v rámci programu Phare – podpora zriadenia 10 komunitných centier. Popri materskej dovolenke pracujem na dobrovolnej baze aj ako zástupca predsedu materského centra Škovránok v Kokave nad Rimavicou. V júli 2006 som nastúpila ako regionálny tútor programu Divé maky pre Bratislavský kraj.

Vyštudoval som Strednú umeleckú školu v Košiciach, odbor Hra na ľudový nástroj, spojený s absolvovaním pedagogického minima a na Univerzite Konštantína Filozofa som úspešne absolvoval odbor Hudobná pedagogika . Pracujem ako na obecnom úrade ako terénny sociálny pracovník. Hovorím po maďarsky a rómsky. So študentským orchestrom SUŠ sa zúčastňujem rôznych prehliadok doma i v zahraničí. Pracujem aj ako dobrovoľník v OZ Informačné a poradenské Centrum Rómov v Rimavskej Sobote, kde mám na starosti kultúru a prácu s mládežou. Zastávam tu funkciu podpredsedu. Počas letných prázdnin sa zúčastňujem detských táborov ako vychovávateľ. V minulosti som sa zúčastnil súťaže primášov Cinka Panny na Gemeri. Od roku 2004 som už aj organizátorom súťaže Cinka Panny v Rimavskej Sobote a zároveň členom poroty. Absolvoval som rekvalifikačný kurz na pozíciu Asistent učiteľa. Od októbra 2006 pracujem ako regionálny tútor v programe Divé maky pre Banskobystrický kraj.

Vyštudovala som magisterské štúdium v odbore Sociálna práca na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Hovorím po anglicky a po maďarsky. Práci s Rómami sa venujem od roku 2001, kedy som v rámci činnosti Občianskeho združenia DROMOS v Stropkove vyvíjala kultúrne aktivity zamerané predovšetkým na deti a mládež. Neskôr, v roku 2004, som pod záštitou Nadácie otvorenej spoločnosti poskytovala prostredníctvom Informačno-poradenského centra pre Rómov sociálno-právne poradenstvo. Zároveň som riadila činnosť sprostredkovania práce pre nezamestnaných Rómov v okresoch Stropkov, Svidník a Medzilaborce. Práci s deťmi som ostala verná i naďalej prostredníctvom výchovno-vzdelávacích aktivít pre deti od 6 do 10 rokov. V rokoch 2006 až 2008 som pracovala vo Fonde sociálneho rozvoja ako koordinátor komunitných sociálnych pracovníkov pre okresy Stropkov, Svidník, Medzilaborce, Humenné a Snina. V súčasnosti pracujem v štátnej správe. Od druhej polovice roku 2006 som aj regionálnou tútorkou programu Divé maky v Prešovskom regióne.

Študoval som na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulte sociálnych vied, som získal magisterský titul v odbore Sociálna práca.
Po skončení štúdia som pracoval v Nadácii Otvorenej Spoločnosti v Bratislave ako programový koordinátor rómskeho grantového programu Vaš Amenge, zameraného na riešenie sociálno-vzdelávacích problémov sociálne hendikepovaných Rómov v spoločnosti.
V rokoch 2003 – 2005 som riadil a manažoval činnosť komunitného centra v Pečovskej Novej Vsi. Spolupracoval som s Úradom Vlády SR, Sekciou národnostných menšín (Phare program 03 – podpora a zriadenie komunitných centier).
V rokoch 2004 –2005 som externe pôsobil na Filozofickej Fakulte, Katedre sociálnej práce a vzdelávania dospelých, ako lektor rómskeho jazyka.
V období rokov 2004 – 2006 som pracoval ako lokálny konzultant projektových zámerov na Fonde sociálneho rozvoja vo Vranove nad Topľou.
Od roku 2005 som regionálnym tútorom programu Divé maky v Prešovskom a Košickom kraji. 

Pochádzam z rodiny, v ktorej otázky filantropie a spoločenskej zodpovednosti sú silnou životnou motiváciou. Môj strýko a teta založili nadáciu DeDo – solidarita s deťmi z detských domovov a spolupracujú s nadáciou Úsmev ako dar na projekte krízového centra Dorka v Košiciach. Aktivity mimovládnej organizácie Divé maky mi boli aj z tohto dôvodu blízke, a preto som veľmi rada prijala ponuku na spoluprácu v projekte Divých makov. Najprv som sa venovala rozvoju výtvarných talentov rómskych detí. Ako výtvarníčka som sa stala výtvarnou lektorkou na prvej letnej akadémii Divých makov a bol to jeden z mojich najkrajších životných zážitkov. Ten ma neskôr priviedol k myšlienke venovať sa aj iným nadaným deťom z projektu Divé maky, preto som v marci 2008 nastúpila do Občianskeho združenia Divé maky ako programová manažérka. I keď nemám veľa skúseností s prácou s rómskou menšinou, verím v podporu vzdelania rómskych detí; považujem vzdelanie dokonca za jednu z mála možných ciest pri riešení rómskej otázky. Som skutočne presvedčená o tom, že v tejto oblasti treba vykonať veľa práce a potom sa snáď sociálny dištanc voči Rómom zmenší. Veľmi by som si to želala, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi záleží na tom, v akom prostredí rómske deti vyrastajú a aké vzdelanie dostanú. Tento môj názor pramení z osobného životného stretnutia s človekom ako takým. Sandra Holubová je rómske dievča z detského domova, ktoré do našej rodiny vstúpilo pre desiatimi rokmi ako päťročné dieťa. Odvtedy sme sa stali všetci jej neoficiálnymi patrónmi a aktívne sa podieľame na jej výchove a osobnostnom raste. V súčasnosti je aj jedným z talentovaných „divých makov“. A preto som presvedčená, že v Divých makoch som na správnom mieste :)